AZS v médiách... Slovenka č. 47/2001 (19.11.2001)
Dvadsať
rokov na zmenu
Keď pred troma rokmi vzniklo Aristokratické združenie Slovenska, mnohí
krútili hlavou a návrat (ne)existujúcej slovenskej šľachty považovali za ďalšiu
snahu vytvoriť ďalšiu elitu, uzatvorenú skupinu... Združenie si však stanovilo
úplne iné ciele: vytvorenie mostu medzi východnou a západnou aristokraciou,
osvetovú činnosť, rozvoj remesiel a umenia, obnovu historických a kultúrnych
pamiatok...
|
"Vždy keď vznikne niečo nové, nasledujú pozitívne i negatívne
reakcie," reaguje Knieža Juraj Radziwill-Anoškin junior, doyen
Aristokratického združenia Slovenska, v "civile" stavebný inžinier.
"Sme veľmi prekvapení, ale nijaké záporné ohlasy sme
nezaznamenali, ani obviňovanie z akéhosi elitárstva. Naša, slovenská,
či skôr východoeurópska aristokracia má jednu spoločnú črtu – väčšinou
nevlastní veľké majetky, ako je tomu na západe." |
Práca združenia má jediný cieľ – ten istý
ako v minulosti – pomáhať ľuďom. Riadiť sociálne alebo ekonomické štruktúry
možno iba ako organizovaná skupina. "Vytiahnuť z vrecka tisíc korún nemá
význam," upozorňuje Knieža Juraj Radziwill-Anoškin senior. "Sociálna
devastácia u nás potrebuje zmenu. Kto však môže robiť zásahy do sociálnej
alebo ekonomickej štruktúry našich ľudí? Je taká politická strana? My sme ju
nenašli. Ďalšou organizovanou silou je cirkev, ktorá dokázala kedysi ovládať
morálku a myslenie ľudí a dávala im určité hodnotové kritériá. Po
päťdesiatročnej devastácii nemá síl realizovať rozsiahle hospodárske reformy,
a ani to nie je jej úlohou.
V histórii vždy sociálno – ekonomickú
štruktúru utvárala šľachta. Dnes si to uvedomuje málokto – päť desaťročí sa
opakovalo, že šľachta bola privilegovaná skupina, ktorá zdierala poddaných. Fakty, že trebárs umelecké či architektonické skvosty by bez
jej pričinenia nikdy neuzreli svetlo sveta, prehlušili rozprávky o pánoch a
pandúroch.
Z pofidérnej istoty socializmu boli naši ľudia hodení do surového kapitalizmu a mnohým to vzalo pôdu pod nohami. Sú ešte schopní sa „chytiť“? Strnuli v určitej póze... Najvypuklejšie to vidieť v regiónoch, kde panuje nízka životná úroveň a vysoká nezamestnanosť. Združenie preto vypracovalo „Projekt prestavby sociálnej a ekonomickej štruktúry slovenského vidieka“, vlastne plán premeny sociálnej, a s ňou súvisicej ekonomickej štruktúry vybraných regiónov. Cieľom je zastaviť úpadok vidieka - vytvoriť miestne pracovné príležitosti, aby ľudia nemuseli za prácou cestovať. Centrom spoločenských a ekonomických aktivít sa stane vybraný historický objekt, ktorý bol v minulosti riadiacim a kultúrnym centrom oblasti. AZS ho zrekonštruuje, a tak dá základ vzniku spoločenských, kultúrnych i rekreačných aktivít. |
|
"Treba pochopiť, že to, čo robíme, nám neslúži ako zdroj príjmov," upozorňuje Knieža Juraj Radziwill- Anoškin senior. "Môžem to ilustrovať príkladom Apponyiovského kaštieľa v Oponiciach. Ešte stále prebiehajú nekonečné úradné rokovania o vlastníctve kaštieľa, bez ktorého nemôžeme projekt rozbehnúť. Chceme, aby sa do realizácie projektu zapojilo čo najviac ľudí. Predpokladáme maximálne využitie domácich pracovníkov, remeselníkov a technikov. Vytvoria sa nové pracovné príležitosti, obnovia tradičné ľudové remeslá. Projekt uvažuje aj o obnovení cechových živností. Máme šikovných ľudových umelcov, ale kto o nich vie? Vždy, keď objavíme nejakého naslovovzatého majstra svojho remesla, natíska sa otázka, prečo nemá svoj vlastný cech a učňov, žiakov, ktorí by v tejto tradícii pokračovali?"
|
Kaštieľ by mal patriť združeniu, ale pre ľudí nebude uzatvorený - práve
naopak. Plány zahŕňajú aj zariadenia, ktoré budú môcť využívať.
"Alfou a
omegou projektu je zabezpečenie odbytu," pokračuje hlava AZS. "Prv, než sa
dopracujeme k zakladaniu cechov, treba začať "od podlahy." Obecná rada by
mala vytipovať ľudí, schopných pripraviť priestory na ubytovanie. My, organizátori, budeme úroveň
ubytovania prísne kontrolovať, ale príjem budú mať ľudia, ktorí sa na to
podujmú. My im zabezpečíme potrebný odbyt práce. V prípade, že záujem
bude stúpať, príde do úvahy aj otázka stravovania. Zasa – z miestnych
zdrojov..." |
Podľa Kniežaťa Juraja seniora nejde o sci-fi: "Len čo ľudia začnú
zarábať peniaze, rozbehne sa ubytovanie, turistika, služby, ľudia začnú
bohatnúť a mať viac požiadaviek a potrieb. Iste sa nájdu podnikavci z domácich
zdrojov, ktorí si otvoria obchody. Umožníme im to, podporíme ich."
Neprepukne masová hystéria a každý bude chcieť
podnikať? "Toho sa neobávame – zákon ponuky a odbytu platí stopercentne.
Vznikne iba toľko aktivít, koľko bude odbytu. Ľudia prídu na to, že za prácou nemusia cestovať a
začnú intenzívnejšie pracovať doma. Keď vzniknú ďalšie služby, aj obce
začnú lepšie vyzerať, súťažiť o zákazníkov, budú sa vyvíjať tlaky na vzhľad
domov, záhrad, treba to len naštartovať."
Podobne ako v
Rakúsku, kde občianska kontrola existuje. To je pilotná myšlienka celého
projektu. O dve desaťročia sa tvár slovenského vidieka zmení, musí sa
zmeniť, o tom je Knieža Juraj hlboko presvedčený.
|
"Aj obnova cechov a remesiel záleží iba na odbyte. Preto sme hľadali región, kde by bol veľký a málo zachovalý kaštieľ. Aby tej práce bolo veľa. Tak sa uživí mnoho ľudí a dosť dlhú dobu. Ak bude chcieť kameňosochár, zámočník alebo drevorezbár na rekonštrukcii pracovať, bude sa musieť vybaviť, nakúpiť zariadenia, nástroje. Na tri mesiace práce takáto investícia nemá význam. Ale na niekoľko rokov? Bude si musieť pribrať a vychovať pomocníkov. A už ho máme tam, kde sme ho chceli mať," vysvetľuje Knieža Juraj Radziwill-Anoškin senior. Cechy u nás fungujú sporadicky, a tak by im AZS chcelo vytvoriť akúsi strechu - združiť ich, aby o sebe vedeli, mohli si požičiavať majstrov, ktorí budú učiť učňov a bolo by to výhodné pre všetkých. Okrem toho, členstvo v cechu zaväzuje aj k určitej serióznosti a kvalite práce. |
"My ľuďom vytvoríme predpoklady, ale vnútorné hodnoty si ľudia vytvárajú sami," pokračuje Knieža Juraj mladší. "Poďme do obyčajnej obce - čo tam nájdeme? Domy jeden ako druhý, šedivý priemer. Ľuďom chýba chuť, prostriedky, správny prístup. Niekde nemajú ani obligátnu krčmu! Postoj: "...my nemáme peniaze ... my sme na sociálej podpore... a kto by sem, prosím vás, chodil ...", a pod. je bežný. Radšej pracujú načierno, "bokovky", ku ktorým, aj dobre urobeným, sa pochopiteľne nehlásia... Preto plánujeme obnoviť cechy – treba len otvoriť ľuďom oči. Potrebný odbyt spustíme intenzívne rekonštrukciou kaštieľa. To sa vzťahuje rovnako na Oponice ako na Hlohovec."
AZS predložilo miestnym zastupiteľstvám Zmluvu o zmluve, v ktorej
prehlasuje, že jej podpísaním začne investovať – prácu i peniaze. Ráta
sa s pomocou zahraničnej aristokracie: "Sto miliónov korún je veľký
peniaz, ale keď tú sumu
rozdelíte medzi stovku ľudí, už nie je taká hrozivá a nie je problémom ju
získať. Ale musí existovať myšlienka, projekt, ktorý ich presvedčí, že peniaze
nevydali nadarmo. Usporiadame vôbec prvý aristokratický bál v histórii
Slovenska, konali sa vlastne len za Rakúsko-Uhorska. Pozveme
aristokratické rody, významných podnikateľov, finančníkov – chceme, aby na
vlastné oči videli, do čoho investujú."
Počas nášho rozhovoru dorazila
príjemná správa – Mestský úrad v Hlohovci práve zaslal svoj návrh na prevod Hlohoveckého zámku v prospech AZS. Zdevastovaný, s
prepadajúcou sa strechou a zamrežovanými, porozbíjanými oknami -
pamiatkou na časy, kedy slúžil ako polepšovňa. Projekt môže odštartovať.
JANA ONDRIŠOVÁ
Foto: archív AZS
© AZS, február 2006