AZS V MÉDIÁCH

AZS v médiách... Život v Hlohovci č. 8/2001 (1.8.2001)

Aristokrati zasadali v Hlohovci
            30. júna v refektári Františkánskeho kláštora sa uskutočnila udalosť popredného významu pre pozvaných hostí a médiá. Zišli sa tu najváženejšie mená aristokracie a cenzu, vyberaná spoločnosť, ktorá oplýva mnohými prednosťami. Rada Aristokratického združenia Slovenska na svojom slávnostnom zasadnutí prijímala kandidátov za členov Aristokratického združenia za prítomnosti Jeho Výsosti Kniežaťa Juraja Radziwill-Anoškina, potomka známeho šľachtického poľsko-litovského rodu s koreňmi už v 14. storočí.
            Medzi deviatimi prijímanými členmi bol aj Hlohovčan Ing. Pavol Matyaszovsky, priamy potomok významného šľachtického rodu s koreňmi už v 13. storočí na Liptove, zakladateľ klubu športových aktivít zdravotne postihnutých Nobilis a majiteľ firmy Prefakomplex. Jeho aristokratickým gestorom sa stal Knieža Juraj junior. Ďalej Mag. Dr. Wolfgang Breitenthaler, generálny guvernér Spoločnosti Byzantských rytierov Svätého hrobu v Jeruzaleme, generálny tajomník Únie konzulárnych útvarov v Rakúsku (členstvo v AZS ukončil v roku 2002 - pozn. AZS), Prof. Dr. Torsten Bendrat, kancelár rádu Bene Merenti pre Slovenskú republiku, viceprezident Európskeho inštitútu postdiplomovej prípravy expertov a další.
            Na slávnostnom akte sa odohrávalo všetko presne podľa protokolu. Predseda Aristokratickej rady odovzdal každému novoprijatému dvoranovi dekrét s preukazom a odznak v otvorenej krabičke. Dvoran na zvýraznenie
vďaky poďakoval za dôveru a sľúbil, že ju nesklame. Ako nám v rozhovore povedal Ing. Matyaszovsky, odznak, ktorý prevzal, zaväzuje. Dobrovoľne sa rozhodol venovať obrode vlastného života, blahu národa, pre povznesenie morálnych a kultúrnych hodnôt.
            Ako povedala Mgr. Alena Dušatková, prezidentka Byzantských rytierov Svätého hrobu v Jeruzaleme, riaditeľka Akadémie Istropolitana, slovenská šIachta má pozitívny záujem o obnovu pamiatok. Chce získavať investorov, podporu na organizovanie celospoločenských podujatí, pomáhať slabým, chorým, chudobným a podporovať dobročinnosť. Oživenie aristokracie, ktorá bola na Slovensku násilne pozbavená svojich majetkov a materiálnej základne, všetkých privilégií, fyzicky likvidovaná a surovo vyvražďovaná v priebehu troch generácií, je novým cieľom, úlohou a povinnosťou tejto sociálnej sily.
            Jedným z cieľov Centra pre obnovu historických pamiatok Aristokratického združenia je aj vypracovávanie projektov prestavby sociálno-ekonomickej štruktúry obyvateľstva Slovenska a v súvislosti s tým Centrum vypracovalo projekt na záchranu Hlohovského zámku. Na slávnosti ho odovzdal do rúk primátora Ing. Jána Brezovského Knieža Ing. Juraj Radziwill-Anoškin, CSc. a Knieža Dr. Ing. Juraj Radziwill-Anoškin. Ako sme sa dozvedeli, projekt využitia Hlohovského zámku v systéme regionálnych činností Centra pre obnovu historických pamiatok Slovenska vychádza zo sociálno-historickej analýzy a jeho pôvodných funkcií. Aristokratické združenie Slovenska (AZS) sformulovalo základné princípy jeho využitia a reaktivácie. Zámok má slúžiť verejnosti, je potrebné vrátiť mu jeho funkcie a význam, a to najmä:

- reprezentačno-správnu funkciu (sídlo AZS, vytvorenie reprezentačných a konferenčných priestorov pre rôzne činnosti,
- sociálnu funkciu (príležitosť pre výchovu, vzdelávanie a pracovné príležitosti chovancov reedukačného ústavu
a obyvateľov mesta),
- rozvoj niektorých podnikateľských aktivít, tradícií a remesiel,
- spoločenskú funkciu - vzdelávacie centrum AZS, spoločenské a kultúrne aktivity AZS, obnovenie historických
tradícií, organizovanie podujatí až celoeurópskeho významu,
- kultúrne a historické funkcie - regionálne múzeum, galéria, knižnica,
- aktivity v spolupráci s domácimi a zahraničnými inštitúciami,
- rozvoj turistického ruchu v regióne (propagácia regiónu, turistické atraktivity zámku a záhrady),
- turistické informačné centrum,
- poskytovanie služieb a obchodu v rámci rozvoja turizmu so zachovaním regiónu.

"Skôr, ako bude môcť mesto rozhodovať o využití zámku, je potrebné, aby sa mesto stalo jeho vlastníkom. Okrem ponuky AZS sú tu dalšie dve ponuky jeho využitia. V súčasnosti je zámok vo vlastníctve štátu, rozhoduje o ňom Krajský úrad v Trnave. Mesto Hlohovec si na základe určitých dokumentov robí právny nárok na jeho vlastníctvo.Pokiaľ by o tom mal rozhodnúť súd, môže to byť proces dlhodobý a finančne náročný. Z tohto dôvodu hľadíme aj na iný spôsob riešenia",
informoval Život v Hlohovci JUDr. Jozef Kudla, prednosta Mestského úradu v Hlohovci. "Čas je však proti nám, pretože Krajský úrad v Trnave zámku nevenuje patričnú pozornosť, ďalej chátra a tým i vzrastajú náklady na jeho rekonštrukciu. V tomto smere by mesto privítalo ústretovejší prístup štátu, resp. Krajského úradu pri riešení problematiky zámku v Hlohovci."
Aristokracii sa nedá naučiť, je to jemná patina aristokratických spôsobov, ktoré sa nepostihnuteľne zdokonaľujú v krvi celých generácií a nemožno si ich osvojiť v nijakej škole, nech by bola akokoľvek etitná. Je načase, aby sme novodobú šľachtu začali brať ináč. V ich žilách koluje krv našich predkov, ktorí bojovali, umierali a získali nesmrteľnú slávu. Dnes bojujeme za slovenské dedičstvo, ktoré sa dostáva do fázy obrody slovenského národa. Poďme spoločne vytvárať obraz nielen svetiel aristokracie, ale aj presných, racionálnych a premyslených pravidiel, dedičstvo ambiciózneho storočia, ktoré budú pociťovať ďalšie generácie.

Ľubomíra. Morvicová
Foto: archív AZS

AZS
Členovia AZS v refektáriu múzea krátko po prijímacej ceremónii

Život v Hlohovci č. 9/2001 (1.9.2001)

Zlá predtucha
            Nedalo mi nezareagovať na článok Aristokrati zasadali v Hlohovci vo Vašom časopise č. 8/2001, a to state týkajúcej sa Hlohovského zámku. V nej JUDr. Jozef Kudla, prednosta MsÚ v Hlohovci informoval, ako o našom zámku rozhoduje Krajský úrad v Trnave. A to je tá zlá predtucha. Ako pamätníkovi, pripomína mi to silne podobnú udalosť, keď na prelome 60 - 70 rokov minulého storočia majetok štátu historický komplex inak funkčného kostolíka Ducha svätého a špitálika, dostal sa pod správu Okresného úradu v Trnave s tým, že ho mal zrekonštruovať. No ako to dopadlo v roku 1995 to väčšina občanov Hlohovca vie. Šťastie, po revolúcii museli ho vrátiť cirkvi. A pritom historický význam objektov, ako sa vtedy písalo, presahoval rámec Slovenska. Za ten čas fiktívnej rekonštrukcie odtiaľ zmizlo všetko, i cenné historické vybavenie.
            A teraz prichádza na rad najväčšia a najvýznamnejšia historická dominanta dolného Považia - Hlohovský zámok a celý zámocký komplex, len s tým rozdielom, že o ňom rozhoduje nie okresný, ale krajský úrad.
            Dnes, keď si pozrieme mapu historických objektov Slovenska, podobne historické dominanty, ako je Hlohovský zámok, v iných mestách slúžia kultúrno-spoločensko a historickému účelu.
            Na záver si myslím, že veci by pomohlo hlasné spopularizovanie celého problému v celoslovenských masovokomunikačných prostriedkoch a samozrejme i podobné akcie ako mali AZS v Hlohovci.

M.Halás