AZS V MÉDIÁCH

AZS v médiách... Nový čas č. 249 (28.10.2000)

Únos kňažnej sa tentoraz nekonal
Posledná šľachtická svadba sa konala v Bratislave pred vyše storočím

V sobotu odpoludnia sa v bratislavskom pravoslávnom hráme svätého Mikuláša konala nebývalá udalosť - kniežacia svadba. Knieža Juraj Radziwill-Anoškin junior sa ženil s Ing. Ivanou Porubskou. Slávnostný obrad bol spojený s ceremóniami prijatia nevesty do kniežacieho rodu Radziwill-Anoškin. Posledná šľachtická svadba sa do tohto októbrového dňa konala v Bratslave pred vyše 100 rokmi!

Cirkevný pravoslávny obrad sa konal staroslovanským štýlom. Slávnostnú omšu celebrovali traja kňazi za účasti metropolitu českých krajín a Slovenska, arcibiskupa prešovského, Jeho Blaženosti Nikolaja, podľa starých šľachtických i cirkevných kánonov. "Obnova starých tradícií bola veľmi zaujímavá ale súčasne i zložitá. Niektoré podklady potrebné k priebehu obradu sme museli nájsť v historických knihách," povedal nám Knieža Juraj Radziwill-Anoškin senior, ktorý je hlavou Aristokratického združenia Slovenska a súčasne hlavou Kniežacieho Dvora, konštituovaného na Slovensku v roku 1998.Svadobný obrad bol v chráme doprevádzaný mnohohlasným cirkevným chórom spevákov Slovenskej filharmónie a Slovenského rozhlasu, ktorí doplnili jestvujúci cirkevný chór. Pri záverečnom mnohohlasnom "Mnogaja leta" prebiehal po chrbte mráz.

Po svadobnom akte sa ceremónia presunula do hotela, kde pri čaši vína mladomanželské kniežatá prijímali oficiálnych gratulantov a svadobné dary. Svadba pokračovala v úzkom rodinnom kruhu v reštaurácii, kde si hostia okrem iných jedál pochutnávali na morčacích prsíčkach, druhým jedlom bol pečený pstruh. Tradičná slovenská kapustnica sa podávala o dvanástej v noci.

Novú kňažnú zo svadby neuniesli

Vo vetve rodu Radziwillov, odkiaľ pochádza aj Jacqueline Kennedyová, za slobodna Radziwillová (Nesprávny údaj. V skutočnosti sa sestra Jacqueline Kennedyovej Lee Bouvierová vydala za Knieža Radziwilla. Pozn. AZS), sa dodnes spomína zaujímavá rodinná historka. "V roku 1807 knieža Dominik Radziwill, ktorý bol hosťom na svadbe svojho priateľa grófa Starženského, uniesol mladomanželku priamo spod čepca počas svadobnej hostiny," hovorí Knieža Juraj Radziwill-Anoškin senior. Únos to bol poriadne dlhý, dalo by sa povedať, že na celý život. Knieža Dominik s ňou okamžite odcestoval do Rakúska, kde sa im narodil syn. Dva roky trval komplikovaný rozvod. Až v roku 1909 sa mohol uskutočniť na radziwillskom panstve v Nieswitzi nový sobáš. Toto dobrodružstvo ho stálo Dominika celý jeho majetok. Nikdy to neoľutoval. Vzal si za manželku ženu svojho srdca, ich manželstvo bolo šťastné. Keď sa pod vplyvom tejto historky opýtame kniežacieho novomanžela, či jeho svadba prebehla bez problémov, usmeje sa: "S Ivankou sa poznáme už sedem rokov. Nedávno sme si kúpili v Bratislave malý domček, ktorý sa teraz stane našim sídlom."

Aký je cieľ obnovy aristokracie na Slovensku?

"Po páde Rakúska-Uhorska v roku 1918 bolo u nás používanie šľachtických titulov zakázané. Od roku 1940 sa tento zákon zmenil v tom zmysle, že zakázané je používať neoprávnené tituly. Dohľad nad oprávnenosťou používania šľachtických tiulov na Slovensku má Aristokratické združenie Slovenska (AZS), prostredníctvom svojho Medzinárodného genealogického a heraldického centra. Kto nie je v tomto centre registrovaný, nie je oprávnený používať šľachtické tituly," informuje nás knieža junior. Z tohto dôvodu nemôžeme na Slovensku hovoriť o šľachticoch, ale len o potomkoch šľachticov. Títo sa môžu stať šľachticmi až po zaregistrovaní sa v AZS alebo v inom panovníckom dvore v zahraničí. Pre zaujímavosť, zaregistrovanie sa na anglickom kráľovskom dvore vyjde "oprávneného" záujemcu na približne milión korún.
"Cieľom obnovy aristokracie na Slovensku je oživenie dnes zabúdaných ľudských hodnôt ako sú: česť, úcta k tradíciám, k spoločenským hodnotám a veciam verejným, rozvoj etiky a etikety, umeleckého a estetického cítenia, vytvorenie nových hodnotových kritérií a tiež podpora charitatívnej činnosti," dodáva Knieža Juraj senior, ktorý v päťdesiatych rokoch okúsil "svetlo" jáchymovských uránových baní a ďalšie desaťročia ho dobre strážila štátna tajná bezpečnosť.

Mladé knieža kráčalo v šľapajach svojho otca, obaja sú občianskym povolaním stavební inžinieri, doktori vied. Ako aristokrati ovládajú aj veľa iných profesií i remesiel, pričom sa nevyhýbajú ani manuálnej práci.

Jozef Kollár