DEKLARÁCIA
Hlavy Aristokratického združenia Slovenska
O OBNOVE ARISTOKRACIE
v postkomunistických krajinách

Zlovôľa komunistickej totality - produkt duševného primitivizmu, chamtivosti, závisti, zloby a násilia - dokázala v priebehu 70 rokov vymazať z mysle ľudí pojem aristokracie a s ním všetko, čo súvisí so cťou, zásadovou morálkou, intelektom, etikou, uprednostňovaním pravdy, ako aj nepodplatiteľnou hrdosťou, prameniacou z aristokratického pôvodu.
Aristokracia nemôže dopustiť, aby sa ľudia - členovia národov, zbavených komunistickej tyranie a teroru - dostali do područia novodobého "trhového otroctva", stratiac tak vieru, nádej a ilúzie o existencii dobra a všetkých tradičných ľudských hodnôt, dávajúcich nášmu životu zmysel.
Preto sa aristokracia postkomunistických zemí musí opäť obnoviť a oživiť. Má už nové ciele, úlohy a povinnosti voči spoločnosti i voči sebe samej, ktoré vyplývajú z jej historickej, morálno-existenčnej i filozofickej podstaty. Je najvyšší čas začať ich napĺňať!

Na rozdiel od západných krajín, kde aristokracia zostala neporušená a zachováva doteraz svoju pôvodnú administratívno-stavovskú štruktúru (včítane vlastníctva majetkov), je dnes aristokracia východných európskych zemí po období totálnej deštrukcie:

- bola násilne pozbavená svojich majetkov a materiálnej základne, čím stratila svoju ekonomickú oporu,
- bola pozbavená všetkých privilégií, dokonca i tých, ktoré by mal mať každý občan, odopierali sa jej základné ľudské i občianske práva,
- bola fyzicky likvidovaná a surovo vyvražďovaná v priebehu troch generácií,
- bola likvidovaná i psychicky - výchovou, propagandou, prerušením všetkých väzieb na okolitú aristokraciu i ničením väzieb na svoj pôvod. Aristokrat či šľachtic sa dokonca i v rozprávkach podávali ako synonymum zla a škodlivosti pre spoločnosť.

Výsledkom je, že aristokracia ako stav neexistuje, neexistuje jej administratívno-stavovská štruktúra a zničená je aj veľká časť archívnych i iných písomných materiálov a dokladov.
 Úplne odlišná situácia je v českej aristokracii, ktorá v období neslobody - t. j. nacistickej ako aj komunistickej tyranie - emigrovala do zahraničia a po návrate, po r. 1989, jej bola v rámci reštitúcií navrátená väčšia časť hnuteľného i nehnuteľného majetku. O likvidácii ekonomickej základne, ako aj o fyzickej a psychickej likvidácii tu preto nemožno hovoriť až v takom rozmere, ako je to u nás. Potreba obnovy aristokratického stavu v Čechách je daná skôr z hľadiska legislatívy, nakoľko v zmysle zákona je tu zakázané používať šľachtické tituly.
Isté je, že základným atribútom aristokracie vo východnej Európe nebude materiálne, ale duševné bohatstvo. Musí sa naplniť princíp, že aristokracia je stavovská spoločnosť vybraných vysokokvalitných osobností, a to jednak svojím pôvodom, ale najmä svojím vzdelaním, konaním a uplatnením sa v spoločnosti, ako aj uplatňovaním vysokých mravno-etických princípov vo svojom živote. Pri obnove aristokracie u nás, ako aj vo väčšine postkomunistických zemí je potrebné vychádzať práve z týchto skutočností.

Prvým krokom obnovy aristokracie je založenie Aristokratického združenia Slovenska.
AZS je medzinárodná šľachtická asociácia, ktorá združuje celosvetovo potomkov rodovej šľachty, ako i ľudí z radov inteligencie - osobnosti s výnimočnými charakterovými vlastnosťami, ktorí sú nadšení cieľmi AZS a ktorých spoločná činnosť smeruje predovšetkým k obrode aristokratického myslenia, obnove tradičných ľudských morálnych a duševných hodnôt a hodnotových kritérií.
AZS ako nástroj jestvujúceho Kniežacieho Dvora je jedinečným základom, na ktorom je potrebné postaviť tri veci:

1. vybudovať organizačno-administratívny aparát nadväzujúci na historickú štruktúru aristokratického systému. Tento aparát v ďalšom vývoji vytvorí pre súčasné podmienky špecifický systém, paralelný a kompatibilný s administratívno-stavovským systémom západnej aristokracie.
2. vytvoriť kritériá selekcie pri výbere členstva do obnoveného aristokratického stavu, aby bolo možné oddeliť "zrno od kúkoľa".
V západnej aristokracii je táto otázka absolútne irelevantná - jediným kritériom je zdokladovanie svojho šľachtického pôvodu - čo v podstate nie je problém, pretože sa tieto informácie vedome prenášali z generácie na generáciu a udržujú sa stále živé. Vo východnej aristokracii je obnova aristokratickej dôstojnosti najvážnejším problémom. Informačné toky o pôvode boli pretrhané a informácie boli cieľavedome ničené. Mediálne informácie sú často neobnoviteľné alebo nedosiahnuteľné. Ústne prenášanie týchto informácií bolo prerušené zákazmi, trestnými postihmi, sankciami, negatívnou výchovou a propagandou, celospoločenským pôsobením, dehonestáciou (aristokrat = nepriateľ ľudu), a pod. Z dôvodov sebazáchovy často došlo k zmene mien. Vyvražďovali sa celé rodové vetvy. V mnohých prípadoch došlo ku kolaborácii prenasledovanej šľachty s komunistickým režimom a následne k aktívnemu ničeniu všetkých informácií o svojom pôvode samotnými šľachticmi, ktorí to robili v snahe "vylepšiť svoj kádrový pôvod".
- Na jednej strane bude potrebné jednoznačne vylúčiť, resp. znemožniť začlenenie sa do obnoveného aristokratického stavu tým potomkom šľachtických rodov, ktorí k tomu stratili opodstatnenie svojím negatívnym postojom v dobe neslobody. Takýchto ľudí by bolo nemorálne obnoviť či potvrdiť v aristokratickej dôstojnosti. Tu si treba uvedomiť, že takíto ľudia sa i dnes demagogicky snažia využiť nejasnosti a zdevastovaný stav dokladov a informačných zdrojov vo svoj prospech a využívajúc nevedomosť dôverčivých ľudí zakladajú rôzne "aristokratické" spolky a rády, či "kráľovské spoločnosti", v ktorých ohurujú ako najviac infomovaní (u slepých je i jednooký kráľom...) a snažia sa uplatniť svoju absolútne nekompetentnú suverenitu. Pritom sa často bez preukázania neoprávnene vydávajú za príslušníkov vyššej aristokracie, čo bežný neinformovaný človek nemôže odhaliť, preto to akceptuje. Po odhalení pravdy však utrpí celý aristokratický stav ďalšiu stratu dôvery verejnosti. Nedá sa vylúčiť, že je to pokračovanie skrytej deštrukcie aristokratického stavu živlami zaniknutého (?) komunistického režimu. Preto AZS zahrnulo do svojich stanov výkon centrálnej evidencie a kontroly oprávnenosti používania aristokratických titulov a erbov, ako i overovanie príslušnosti k aristokratickým rodom prostredníctvom vlastného genealogického centra.
- Na druhej strane je mnoho ľudí, ktorých jedinečnosť, resp. pôvod sa prejavuje skôr geneticky - sú to aristokrati svojím konaním, prejavom, uplatnením sa v spoločnosti - aristokrati duchom, ktorí tvoria históriu, vedu, kultúru národa a takto prejavujú všetky atribúty aristokrata. Povedľa preukázateľných rodových aristokratov, ktorí sa nespreneverili svojmu pôvodu, sú to osobnosti, ktoré by mali tvoriť jadro obnoveného aristokratického stavu vo východných postkomunistických krajinách. V týchto prípadoch sú nobilitácie nielen potrebné, ale aj plne oprávnené. Vecou AZS je týchto ľudí nájsť, osloviť ich a cestou Kniežacieho Dvora im potvrdiť či obnoviť ich šľachtickú dôstojnosť, resp. ich oprávnene nobilitovať. Smerodajným sa teda stáva nielen rodový pôvod, ale najmä vzdelanie, konanie a uplatňovanie sa v spoločnosti, ako aj uplatňovanie vysokých mravno-etických princípov vo svojom živote.
Na tomto mieste je nutné poznamenať, že AZS sa dištancuje od akýchkoľvek absurdných teórií, označujúcich napr. najlepších remeselníkov za "remeselníkov-aristokratov", najlepšie pracujúcich robotníkov za "robotníkov-aristokratov" najlepších inžinierov za "inžinierov-aristokratov", najlepších lekárov za "lekárov-aristokratov" a podobne. K tomu, aby sa človek stal aristokratom, potrebuje oveľa viac, ako byť dobrý vo svojom profesionálnom obore.
3. iniciovať vytvorenie konsenzu, ktorým sa vzájomne zakceptujú a prepoja administratívno-stavovské princípy a právne kódexy západnej a obnovenej východnej aristokracie. Štruktúra a obsah týchto princípov a kódexov musia vychádzať z nových podmienok a úloh, ktoré kladie na aristokraciu dnešný život. Musia obsahovať novú filozofickú podstatu zdôvodnenia existencie aristokracie v súčasnej modernej spoločnosti. Z hľadiska spoločenského vývoja je to nevyhnutnosť, bez ktorej by došlo v západnej i východnej aristokracii k stagnácii, alebo k postupnému zániku.

Oživenie aristokracie v krajinách "východného bloku" musí teda iniciovať aj obrodu celej aristokracie. Je neúnosné, ak duševný potenciál aristokracie ostáva pre spoločnosť nevyužitý. Aristokracia vlastní potrebný genetický i duševný fond na to, aby opäť zaujala popredné miesto v spoločnosti a stala sa tak pre spoločnosť užitočnou. Iba tak ju bude spoločnosť potrebovať, iba tak môže napĺňať svoje nové, ušľachtilé ciele.

Preto obnova mravnej a etickej podstaty existencie aristokracie sa musí stať
vecou sebazáchovy, cti a svätej povinnosti celej aristokracie.

Bratislava, 17. Novembra 1999

 

 

Knieža Juraj Radziwill-Anoškin
Hlava AZS

 

(c) AZS 1999