Uvedenie do prostredia

Úvod

Z dôvodu neustále sa objavujúcich mylných názorov na postavenie aristokracie v spoločnosti je nutné podať jasné vysvetlenie a ozrejmiť nové skutočnosti, ktoré sa spájajú s týmto fenoménom. Keďže ide o veľmi vážny problém, je potrebné aspoň rámcovo:

pripomenúť základné pojmy v oblasti aristokracie a definovať ich nový význam,
ukázať oblasti vplyvu aristokracie na modernú spoločnosť,
šíriť osvetu a informovanosť, aby sa zabránilo nesprávnym interpretáciám a záverom, preceňovaniu i podceňovaniu významu aristokracie, ako i šíreniu falošných, úmyselne nepravdivých a dezorientujúcich informácií.

Dnes sme svedkami žalostného stavu. Priemerný inteligentný a vzdelaný človek nemá ani potuchy, čo to vlastne je aristokracia, šľachta, ... Pojmy samozrejme pozná, ale nič bližšie mu nehovoria a vlastne sa o to ani nezaujíma, veď kde by sa to tu na našom malom Slovensku vzalo. A keby aj, veď sa ho to vôbec netýka. A to je škoda, ktorú treba urýchlene napraviť!

Zamyslite sa nad tým, aké pocity vo Vás vyvolávajú pojmy ako "šľachtictvo", "vznešenosť", "kráľ", "rytieri", ... Sú to pozitívne alebo negatívne dojmy ?
Predstavujete si šľachtu ako "zlých pánov", bičujúcich pomocou ešte horších "pandúrov" svojich biednych poddaných, ktorí vyčerpaní pracujú "na panskom"? Pevne veríme, že nie. A ak by sa predsa len niekto našiel, nech ho tieto stránky presvedčia o skutočnom stave a poslaní dnešnej aristokracie. Veď doteraz mal takmer jediný zdroj informácií - detské rozprávky ...

Treba si uvedomiť, že prakticky za všetko, z čoho dnes ľudstvo vychádza a čerpá, vďačíme aristokracii. Šľachte, ktorá je skutočnou hybnou silou v dejinách ľudstva. Vidíme to už v najstarších stopách, ktoré nám zanechali naši pradávni predkovia. Či to boli šamani a žreci v počiatkoch ľudskej spoločnosti, faraóni v dávnom Egypte, patríciovia v starom Ríme, vždy sa ľud riadil rozhodnutiami vyššej spoločenskej vrstvy - aristokracie. Aristokracia je fenomén, vďaka ktorému dnes môžeme obdivovať pyramídy, katedrály, chrámy, hrady a zámky, unášať sa ich krásou a majestátom. Ani dnešná veda a technika by nebola na takom stupni vývoja, aký dnes pozorujeme, nebyť aristokracie. Umelci by nevytvorili svoje diela, nad ktorými zatajujeme dych ...

Svet sa jednoducho vyvíjal, jeho súčasťou vždy bola a je aristokracia. Jej príslušníci žijú dnes bežným životom, doprevádzaným všetkými jeho sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi problémami. Ale čo je to vlastne aristokracia? Prečo stačí, keď sa "čo i len lístok pohne" v aristokratických kruhoch, aby toho boli plné titulné stránky najmä bulvárnych, ale i serióznych periodík a masmédií? Čo spôsobuje takýto nezvyčajný záujem najširšej verejnosti o dianie v stavovsky vyššej spoločnosti?

Odpoveď nie je jednoduchá. Môže to byť napr. duševná chudoba a obrovský hlad spoločnosti po iných než materiálnych hodnotách. Absencia niečoho, čo by si človek mohol vážiť, vysokých cieľov, ku ktorým by sa chcel postupne približovať a dosahovať ich, aby sa vo svojom živote dostal na kvalitatívne vyššiu úroveň. Chýbanie niečoho, čím by sa naplnil život nielen po materiálnej stránke. (Tento nedostatok si dnes spoločnosť prostredníctvom médií nahrádza vyhľadávaním i umelým vytváraním rôznych škandálov, ktoré žiaľ tak veľmi priťahujú verejnosť.)

Dnešní aristokrati stále pestujú tradície svojich rodov, považujú sa za "článok dlhej reťaze", ako sa raz vyjadril württemberský vojvoda Carl, a cítia svoju povinnosť aj voči budúcnosti. Možno aj táto neštandardnosť robí dnes z aristokracie tak obľúbené objekty svetových verejných oznamovacích prostriedkov.

Čo je to aristokracia ?

Napriek tomu však bežný dnešný človek o aristokracii prakticky nevie nič. Preto je snáď práve teraz namieste oboznámiť sa aspoň s niekoľkými základnými pojmami.
Šľachta - niekdajší privilegovaný stav, ktorého výsady sú založené na pôvode, na vládnucom postavení, na zásluhách a na majetku. Šľachtu možno rôzne členiť podľa spôsobu nadobudnutia titulov, podľa dedičnosti, veku a pod. Často sa používa rozdelenie na vyššiu a nižšiu šľachtu. Všeobecne platné rozdelenie však nejestvuje, každá monarchia si vypracovala vlastný systém šľachtických titulov, niekde sú dokonca všetky tituly dané na jednu úroveň.
Typickým rysom šľachty je odjakživa jej
internacionalita, nadnárodnosť. Preto ak hovoríme o "národnej" (napr. Slovanskej) šľachte, myslí sa tým iba geografická pozícia vládnucej dynastie (čiže panovníckeho rodu v monarchii), resp. ostatnej šľachty, v rámci danej krajiny. Takáto definícia je však značne nepresná. Samotné tituly v rôznych krajinách môžu mať rôznu pozíciu, i keď ich názov je rovnaký.
Keďže popisujeme najmä slovanskú šľachtu, vezmeme si ako príklad rozdelenie šľachtických titulov v Rusku. Najvyšším panovníkom je CÁR, ktorý je na úrovni CISÁRA (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko a pod.), resp. KRÁĽA (napr. Anglicko). Všetci členovia cárskej panovníckej dynastie nosia titul VEĽKOKNIEŽA. Nasleduje KNIEŽA (KŇAZ), neskôr pribudol GRÓF (GRAF) a ešte neskôr BARÓN. Napriek rôznym titulom je ruská šľachta na jednej úrovni, rozdiely v hierarchii zrušil Peter I. Veľký. Ak porovnáme tieto tituly napr. s Anglickom, potom napr. KŇAZ (angl. = PRINCE) zodpovedá anglickému DUKE (vojvoda), GRAF (angl. = COUNT) anglickému EARL (gróf), pričom anglické tituly začínajú KRÁĽOM, potom nasleduje spomínaný DUKE, MARQUESS, EARL, VISCOUNT, BARON, BARONET a KNIGHT. (Teraz sme Vám možno zamotali hlavu, ale nie je to až také zložité, ako sa to na prvý pohľad zdá.)
Šľachtické tituly podrobnejšie popisuje napr. Wilhelm Ziehr vo svojej publikácii "Európske šľachtické rody", z ktorej je možné získať rámcový prehľad o stave dnešnej šľachty, najmä západnej a čiastočne aj východnej Európy.

Stať sa šľachticom nebolo ani v histórii a nie je ani dnes jednoduché. Šľachtický titul mohol šľachtic dostať iba za naozaj veľké zásluhy. Tie museli byť o to väčšie, ak nešlo o šľachtica. Na základe významnosti a dôležitosti týchto zásluh sa nový, panovníkom (alebo najvyšším cirkevným hodnostárom) udelený, šľachtický titul mohol, resp. nemohol ďalej dediť.
Získať šľachtický titul, alebo zaradiť sa medzi šľachtu, bola vždy obrovská česť. Že to nebolo jednoduché, dokumentuje príklad predstaviteľov jedného z najvýznamnejších ruských šľachtických rodov, kniežacieho rodu Vorontsových, ktorí ako šľachta pôsobili od r. 1027, ale prvý grófsky titul im cár udelil až po 600 (!) rokoch. Po ďalších 200 rokoch dostali prvý kniežací titul.

Dnes by sa moholo zdať, že sa situácia zjednodušila. "Šľachtický titul" si môžete, za príslušný obnos v dolároch, kúpiť. Tak sa to deje v terajšom Rusku, v Poľsku, Taliansku, ako aj v iných krajinách ... Lenže omyl! Skutoční šľachtici sú zapísaní a vedení v archívoch tzv. genealogických ústavov. Každý jeden šľachtic tam má uvedené: ktorý panovník ho menoval, kedy, za čo a aký titul mu udelil. Súčasne v ňom má uložený celý svoj rodokmeň. Človeka, ktorý si dnes "titul" kúpi, však nikto nikdy do archívov žiadneho genealogického ústavu nezapíše, pri srdci ho môže hriať bezcenný dokument.

Aristokracia a dnešná spoločnosť

V predchádzajúcich odsekoch sme úmyselne nepoužívali pojem ARISTOKRACIA, ktorý chceme a v ďalšom texte budeme chápať v širšom význame, než pojem ŠĽACHTA.
Šľachticom budeme nazývať každého aristokrata, u ktorého to vyplýva z histórie jeho rodu. Ide teda o tzv.
ARISTOKRATA RODOM.
Medzi ľuďmi však určite nájdeme takých, o ktorých môžeme povedať, že sú to
ARISTOKRATI DUCHOM, ktorí síce nemusia pochádzať zo šľachtických rodov, ale majú také charakterové vlastnosti, vďaka ktorým ich možno medzi aristokratov zaradiť.
Ako ARISTOKRATA teda môžeme charakterizovať človeka, ktorý vďaka svojim ušľachtilým povahovým vlastnostiam, vďaka prirodzeným vysokým morálnym a etickým hodnotám, názorom a zásadám, ako i svojím správaním sa v súkromí i na verejnosti, svojou čestnosťou, šľachetnosťou a veľkorysosťou, skromnosťou a statočnosťou, humánnosťou, obetavosťou a nadšením pre vysoké aristokratické ciele celkovej obrody spoločnosti, je príkladom pre ostatných ľudí, a svojou činnosťou, schopnosťami a spoločenským sebauplatnením prispieva k dosahovaniu týchto šľachetných - aristokratických cieľov.
Aristokrat rodom sa musí navyše snažiť o zachovávanie, rozvíjanie a dodržiavanie svojich rodových tradícií.

Aristokracia vždy mala v spoločnosti určité postavenie, ktoré prirodzene a logicky vyplývalo z jej odvekých funkcií, úloh a služieb, ktoré voči spoločnosti plnila. Doslovný preklad slova "aristokracia", s ohľadom na historický spoločenský vývoj, je "vláda najlepších rodom a vzdelaním". Musíme si však uvedomiť, že na každom stupni spoločenského vývoja bol aristokrat predovšetkým služobníkom spoločnosti, s plnou zodpovednosťou voči nej, avšak aj voči svojmu panovníkovi, ktorému podliehal, i voči sebe samému. Aj svoj titul vždy dostal za svoje služby a zásluhy - ako prirodzenú a vôbec najvyššiu možnú odmenu.

Aristokrat i dnes musí tvoriť spoločenskú elitu, bez ohľadu na svoje finančné a materiálne zabezpečenie. Táto príslušnosť k spoločenskej elite však nesmie znamenať nadutosť a pýchu. Elita má byť vzorom a dosiahnuteľným cieľom pre všetkých, ktorí sa o to snažia. Aristokrat sa správa tak, ako by sa mal správať každý človek: je dobrý, milý, sympatický, priateľský, veselý, prejavuje otvorenosť a úprimnosť, čestnosť, ochotu poradiť a pomôcť v núdzi - je to nielen jeho povinnosť, také je jeho vnútorné presvedčenie.

Práve funkcia aristokrata ako služobníka spoločnosti vystupuje na prvé miesto obzvlášť v dnešnej dobe. Hlavným rozdielom oproti minulosti je, že aristokracia už nemá výsady, aké kedysi mala. V demokratickej spoločnosti sa tieto výsady dostali všetkým obyvateľom. Na rozdiel od ostatných obyvateľov má však aristokracia povinnosti, ktoré vyplývajú z jej morálno-existenčnej podstaty a nových úloh, ktoré si voči spoločnosti ukladá.

Týmto novým pohľadom na aristokraciu by sme chceli natrvalo zabudnúť na socialistickú definíciu (napr. v Slovníku cudzích slov), hovoriacu o aristokracii ako o "vykorisťovateľskej vrstve feudálnej spoločnosti" či o "veľkopanskom spôsobe života".

Slovensko a aristokracia

Na prvý pohľad nezlučiteľné pojmy. Nie však už pre toho, kto si prečítal predchádzajúce odstavce.
Nachádzame sa na Slovensku a z jeho histórie vieme, že napr. Slovensko nikdy nemalo vlastného kráľa. Vieme, že na území Slovenska pôsobili spomedzi vyššej slovenskej šľachty knieža Pribina (Nitrianske), Trenčianske knieža, ..., ich počet sa dá zrátať na rukách. Žili tu grófi najmä uhorského pôvodu, najširšiu vrstvu šľachticov - slovanov tvorili najmä zemania. Potom prišiel prelom storočí, prehrmeli svetové vojny a nastala éra polstoročného "moderného stredoveku", ktorá vymazala takmer všetky stopy vznešenej minulosti. Našťastie je to už za nami a našou úlohou je
"pozbierať čo najviac duševných drahokamov našich predkov, zasadiť ich do zeme našich myslí a vypestovať zdravý les nového človečenstva".

Slovensko z pohľadu aristokratického diania bolo dodnes doslovne "pole neorané". Doteraz sa tu nenachádzala aktívne pôsobiaca aristokracia. Takýto stav nepozorujeme v žiadnom z okolitých štátov (dokonca ani v Česku!).
Z tohto pohľadu je práve preto naša krajna
ideálnym miestom pre vytvorenie nového centra aristokracie, a to najmä pre novú slovanskú aristokraciu, ktorá bude predovšetkým obnovovať, upevňovať a rozširovať tradície slovanstva, slovanskú kultúru a pohostinnosť.

Najnovšie historické udalosti na Slovensku

V tomto zmysle sa dnes situácia na Slovensku postupne mení. Celosvetový trend a proces obnovovania aristokracie sa už začal aj u nás.

Hoci to nie je doposiaľ známe, faktom je, že na Slovensku žijú napr. šľachtici, ktorých predkovia svojím spojením vytvorili historicky výnimočnú kombináciu. Je to spojenie takých známych rodov, akými sú poľsko-litovský rod Radziwill, majúci svoje korene už v 14. storočí, ďalej ruský, ešte starší, už spomínaný rod Voroncov (od r. 1027, patriaci medzi najsilnejšie ruské šľachtické rody, dnes, žiaľ komunistickým režimom takmer vyvraždený a úplne zdecimovaný, takže celkový počet príslušníkov rodu sa odhaduje na niekoľko desiatok, roztrúsených po celom svete - podobný osud stihol všetky šľachtické rody, nachádzajúce sa na území bývalého ZSSR), a napokon jedinečného, údelného kniežacieho rodu Anoškin, pochádzajúceho z oblasti povolžia, najstaršie zmienky o tomto rode sú zatiaľ približne zo 14. storočia.
A práve z iniciatívy tohto rodu bolo v septembri 1998 založené
Aristokratické združenie Slovenska.

(c) AZS 2013