AZS v médiách... Markíza č. 8 (17.2.2006)

História na predaj

            Na Slovensku pokračuje výpredaj hradov a kaštieľov. Podľa našich informácií bolo od roku 1990 z Katalógu pamiatok ponúkaných na predaj z 500 objektov predaných už vyše 400. “Tento katalóg obsahuje najmä kaštiele a kúrie, ale sú tu aj rozsiahle hrady, či meštianske domy. My ako Pamiatkový úrad prostredníctvom katalógu pomáhame vlastníkom pamiatok nájsť pre ich objekty vhodných kupcov,” povedal nám RNDr. Ľuboslav Škoviera, vedúci odboru evidencie a informatiky pamiatkového úradu SR. Za posledné roky takto zmenil vlastníka napríklad hrad Slovenská Lupča, Liptovský hrádok, či kaštieľ v Solčanoch. Jedným z posledných úlovkov je kaštieľ Halíč pri Lučenci. Košická firma Imet ho získala od banskobystrického samosprávneho kraja za takmer 50 miliónov korún! Noví majitelia tu chcú postaviť okrem iného na hotel so sto lôžkami, reštauráciu, možno golfové ihrisko. Hoci z peňazí za predaj neuvidí samotná obec Halíč ani korunu, jej starosta Vladimír Rehanek je nadšený: “Dôležitá je záchrana zámku a určite sa pri jeho obnove i prevádzke uplatnenia aj ľudia z našej obce.”

             V duchu tohto pravidla – zachránime zámok, pomôžeme mestu – sa plánovala aj obnova zámku v Hlohovci. Autorom projektu bolo mnohým známe Aristokratické združenie Slovenska. A aby história okolo realizácie projektu bola pikantnejšia, šľachtické snahy podporoval vtedajší prednosta Krajského úradu v Trnave, dnes minister vnútra SR Martin Pado! “Pán Ing. Martin Pado bol náš úprimný a nezištný podporovateľ. Aj vďaka nemu sme dostali hlohovecký zámok do prenájmu do roku 2055 s tým, že medzitým zámok odkúpime,” netají svoje sympatie Knieža Juraj Radziwill-Anoškin, ktorý je Hlavou Aristokratického združenia Slovenska (AZS). Projekt sa mal rozbehnúť ešte v roku 2002, jeho ideou bolo rekonštruovať zdevastovaný zámok a urobiť tak z Hlohovca atraktívnejšie mesto, čo malo zase priniesť prácu miestnym obyvateľom. AZS malo v úmysle na zámku vytvoriť reprezentačné sály, obradnú sieň, múzeum, prezentačné priestory európskych monarchií, a pod. Nemalo chýbať ani vzdelávacie centrum AZS. “Na zámku sme už pripravovali aj konanie časti Bratislavských hudobných slávností,” konštatuje knieža. Keď šľachtici prezentovali svoj projekt vtedajšiemu vedeniu mesta, predpokladali, že rekonštrukcia zámku bude vyžadovať niekoľko sto miliónov korún. Odkiaľ? “Financie získavame z celého sveta. V Európe je normálne, že šľachta je iniciátorom pre finančné zabezpečovanie takýchto projektov, stačilo by nám ich osloviť. Druhá, i keď nie tak výdatná možnosť bola vo fondoch Phare. Podmienkou pre získanie oboch zdrojov však bolo, aby sme sa stali majiteľmi zámku, aby naši partneri vedeli, do koho investujú.”

            V roku 2002 na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec poslanci projekt AZS odklepli. Zdalo sa, že len čo sa mesto a štát dohodnú na vlastníckych pomeroch k zámku, Aristokratické združenie ho dostane za korunu a môže začať investovať. “Podpísali sme zmluvu o budúcej zmluve, okamžite sme do zámku investovali asi milión korún. Obnovili sme kaplnku, časť prízemia, elektrickú prípojku, vodovod,” vysvetľuje knieža Radziwill-Anoškin. Potom však prišlo stop v podobe komunálnych volieb v roku 2003. V Hlohovci sa zmenilo zastupiteľstvo i primátor, a projekt AZS, prišiel o priazeň mesta. “Bez podpory mesta sa to robiť nedá. Odmietli náš projekt, bez udania dôvodu. Rozhodla politika, alebo iné záujmy. Ľudia stále myslia stranícky, nie občiansky,” myslí si dnes knieža.

            Dnešný primátor mesta Hlohovec PhDr. Ján Dlhopolček však tvrdenia šlachticov o politickom pozadí zámockej kauzy odmieta: ”Už môj predchodca (exprimátor Ján Brezovský) upozorňoval v decembri 2002 knieža Radziwill-Anoškina, že kroky Aristokratického združenia Slovenska vzbudia u mňa pochybnosti o plnení sľubov a dohôd. Následné vypovedanie zmluvy v apríli 2003 bolo rozhodnutím zdravého rozumu.” Mesto Aristokratickému združeniu peniaze za rekonštrukciu zámku čiastočne vrátilo. Potom ho údajne chcelo výhodne predať inému záujemcovi, ale skončilo to fiaskom A tak sa zámok v Hlohovci môže svojím výzorom dodnes “pýšiť” možno len označením ako kultúrna katastrofa.

             Chýry o spore z Hlohovca sa doniesli až do Bratislavy na Pamiatkový úrad. Úradníci však v takýchto prípadoch zasiahnuť nemôžu. ”My nemáme pri predaji pamiatky právo určovať ani obchodné podmienky, ani cenu. Nás zaujíma len to, aby nový vlastník pamiatku nepoškodil,” vysvetľuje RNDr. Ľuboslav Škoviera z Pamiatkového úradu SR. Zničenie pamiatky je u nás trestným činom, od vzniku samostatnej republiky však boli za tento paragraf odsúdené len dve osoby podmienečne, napríklad za to, že dva meštianske domy prerobili na bowlingovú halu “Myslím si, že napriek všetkým predsudkom, ktoré pretrvávajú v našej spoločnosti, je vždy lepšie, ak sa o pamiatku niekto postará, hoci aj cudzinec, ako keby mala len chátrať,” tvrdí pamiatkár.

            Zdá sa však, že ako vo všetkom, aj v predaji hradov a kaštieľov sa naši ľudia rýchlo učia. Už sa snáď nestane prípad z obce Oždany, kde istý Čech v deväťdesiatych rokoch kúpil tunajší kaštieľ za niekoľko stotisíc korún, dal si ho ohodnotiť na 20 miliónov, potom kaštieľ založil do banky a získané peniaze použil na iné účely. A kaštieľ si “otrel hubu” a dodnes zrekonštruovaný nie je. Možno väčšou hrozbou ako špekulanti sa dnes zdajú odfláknuté katastre nehnuteľností z čias komunizmu. Na týchto mapách napríklad vôbec nie sú zakreslené ani 400 rokov staré hrady Pajštún, Tematín, či Gymeš! Pamiatkár Ľuboslav Škoviera napriek všetkým problémom vidí budúcnosť slovenských hradov a zámkov v ružových farbách: “Väčšina z nich je v dobrom stave. Navyše verím, že aj u nás pribudne nadšencov, ktorí budú ochotní kúpiť zrúcaninu za korunu a investovať do nej nezištne milióny ako do kultúrneho dedičstva.”

Rado Igaz

Boxík: Sme národ pamiatok
            Na Slovensku máme 12 722 nehnuteľných a 30 103 hnuteľných kultúrnych pamiatok. Podľa historikov bolo na Slovensku asi 300 hradov, dnes je ich 168, z toho 109 sú kultúrne pamiatky, ak keď niektoré už len ako archeologické náleziská. Pamiatkári ešte evidujú 554 kaštieľov a kúrii, 84 kláštorov, 1554 kostolov, 2439 meštianskych domov a 177 palácov a víl. Z toho štát vlastní 15 percent, obce 24, v súkromnom vlastníctve je 38 a cirkvi vlastnia 23 percent pamiatok.

 

AZS
© AZS, február 2006