AZS v médiách... Ľubovnianske noviny (september 2004)
Juraj Radziwill-Anoškin: “Ďakujem za najkrajšie narodeniny.”
Juraj Radziwill-Anoškin: “Ďakujem za najkrajšie narodeniny.”
Na Slovensku žijú potomkovia viac ako šesťtisíc šlachtických rodov. Tých, ktorí sa k svojmu pôvodu aj hrdo hlásia, je však iba zlomok. Patrí k nim aj Knieža Ing. Juraj Radziwill-Anoškin, CSc., zakladateľ a najvyšší predstaviteľ Aristokratického združenia Slovenska. Jeho nedávna návšteva Starej Ľubovne, kde za múrmi hradu oslávil aj svoje narodeniny, bola príležitosťou nielen pre obligátny rozhovor, ale pre zaujímavé úvahy a stále živé spomienky na tento kraj. Knieža si totiž mesto i rodinné sídlo rodiny Zamoyských dobré pamätá z čias svojho detstva...
Bolo by netaktné pýtať sa na počet narodeninových
sviečok. Predsa len, ako ste prežili “svoj narodeninový deň” na hrade Ľubovňa
?
-Oslavovať svoje narodeniny na hrade Ľubovňa je zážitok. O to
viac, ak sa to odohráva v kruhu mojej vzácnej rodiny a v kruhu
mne blízkych šľachticov–členov nášho Kniežacieho Dvora. Som veľmi vďačný
madam Pavelčikovej, riaditeľke Ľubovnianskeho múzea, magistrátu mesta Stará
Ľubovňa, ako i všetkým, ktorí sa pričinili o vytvorenie nádherného
prostredia toho večera a tej noci. A to som ešte nespomenul oživenie
krásnych spomienok z môjho detstva, stráveného v Podolínci a –
i keď krátko – v Starej Ľubovni...
Aké spomienky Vás viažu k rodinnému sídlu rodiny Zamoyských
? Vybavíte si niektorý konkrétny moment, na ktorý si rád zaspomínate ?
-Naše rodiny mali medzi sebou priateľské vzťahy. Môj otec, Knieža Anoškin,
v tej dobe pracoval ako vedúci vložkárskej komisie, ktorá aktualizovala
záznamy v pozemkovej knihe okresu. Moja sestra Kňažná Eugénia a ja
sme sa zasa kamarátili s deťmi Grófa Zamoyského. Teda sestra s najstaršou
dcérou a ja so starším synom Karolom a aj s mladším Jozefom,
ktorý bol vtedy pre nás občas “príliš malý”... Spolu sme vyvádzali na
hrade a nechali sa voziť do mesta a späť. Najmladšia dcéra Grófa
Zamoyského bola vtedy ešte bábätko a pamätám si ju ešte v plienkach.
Raz sa ma gróf Zamoyski opýtal, či sa mi hrad páči. “Áno” –
odpovedal som - “keď budem veľký, bude to môj hrad.” Ktovie, či to
nebolo proroctvo...
Aké sú pre Vás návraty do Starej Ľubovne po rokoch na dôverne
známe miesta ?
-Milé. Vidím Starú Ľubovňu skôr očami môjho detstva. Námestie sa veľmi
nezmenilo. Zmizla však budova, v ktorej bola pošta a v ktorej sídlil
okresný lekár, náš priateľ doktor Rjachin. Na mieste domu, v ktorom
som býval, stoja nepekné paneláky. Zachovali sa ale bývalá ľudová škola
i budova meštianky a miesto na druhom brehu, kde sme usporadúvali
majálesy. Bývalá kaviareň oproti pošte, kde bol Gróf Zamoyski častým hosťom,
dostala prepychovú fasádu... Moji detskí priatelia pravdepodobne ostareli
alebo už nežijú...
Udržiavate aj dnes kontakty s Grófom Jozefom Zamoyským?
-Začiatkom tohto roka uverejnil časopis THE SLOVAK SPECTATOR článok o Aristokratickom
združení Slovenska a o našom Kniežacom Dvore. Tento časopis sa
dostal do rúk i Grófovi Jozefovi (José) Zamoyskému, ktorý ihneď
reagoval prostredníctvom nášho zastupiteľského úradu. Odvtedy sa naše
kontakty sľubne rozvíjajú.
Ste nositeľom známeho šľachtického mena. Prezraďte nám
viac o jeho pôvode ?
-Rod suverénnych kniežat Anoch (Anoška, Anoškin) pochádza z vetvy
Murzu Alkamaja, vládcu Nogajského. Ich pôvod je z Bolgarskej Volžsko-Kamskej
ríše ktorá sa rozprestierala na východnom brehu rieky Volgy. Žili tam i bolgarské
kmene, ktoré sa po vpáde Mongolov a po vzniku Zlatej Hordy sťahovali na
územie dnešného Bulharska a stali sa základom bulharského národa. Rod
suverénnych kniežat Anoškin po priamej línii existuje do dnešných dní v dvoch
vetvách. Jedna arménska a druhá naša - európska, ktorá cez môjho
otca, Kniežaťa Petra, pokračuje mnou a mojím synom, Kniežaťom Jurajom. Po
otcovej matke sme zdedili titul Grófov Voroncových. Aliančný
erb kniežacích rodov Radziwill a Anoškin vznikol po sobáši nášho otca s našou
matkou, Kňažnou Radziwill v r. 1928. Spolu so sestrou sme tak zdedili
aliančný erb, meno i tituly.
Ste predstaviteľom novej slovanskej aristokracie, ktorá po
rokoch zatracovania a násilnej deštrukcie znova ožíva a hlási s hrdosťou
k svojmu pôvodu. Akú úlohu, podľa Vás, by mali či mohli zohrať
aristokrati v dnešnom modernom svete ?
-Úloha dnešnej aristokracie musí zodpovedať dnešnej dobe. Príslušnosť
k aristokracii nie je len príslušnosťou k historickým predkom, ale
najmä zdedená génová dispozícia. Sú to ľudia, ktorí majú schopnosti
urobiť pre spoločnosť viac ako iní. Aristokracia by mala byť špičkou našej
inteligencie, mala by byť jej motorom, jej najvýkonnejšou časťou.
Aristokratické združenie Slovenska má zrejme jasné plány,
ako šíriť osvetu, ako napríklad pomôcť udržať a zveľadiť historické
pamiatky. Figuruje v tomto smere vo Vašich úvahách aj spolupráca so
Starou Ľubovňou ? Pripravujete nejakú vlastnú iniciatívu ?
-AZS má vypracovaný pilotný projekt pod názvom “Zmena sociálno-ekonomickej
štruktúry slovenských regiónov”, ktorý definuje princípy pre jeho
rozpracovanie a realizáciu v konkrétnom regióne. Realizácia je však viazaná
na ústretovosť obyvateľov regiónu i jeho riadiacich a správnych orgánov.
Pri našej návšteve som bol potešený všeobecne kladným vzťahom obyvateľov
Starej Ľubovne, ale i okolia k šľachte. Pravdepodobne za to treba vďačiť
pôsobeniu rodiny Grófa Jána Zamoyského. V múzeu v Červenom Kláštore
som bol spontánnosťou tamojších pracovníčok doslovne dojatý. Vysoko
hodnotím i vzťah magistrátu mesta Stará Ľubovňa k našej návšteve.
V septembri strávim niekoľko dní na liečebnom pobyte v Bardejove. Želám si
spolu so svojimi odbornými poradcami využiť tento čas na niekoľko rokovaní
s predstaviteľmi mesta Stará Ľubovňa a následne i s VÚC,
ktoré sa budú týkať revitalizácie hradu a rozvoja mesta.
Na záver ešte jedna otázka. Ak by ste mali ponuku osláviť
svoje budúce narodeniny opäť v Starej Ľubovni v prostredí hradu či
skanzenu, prijali by ste pozvanie ?
Za rozhovor ďakuje D. Jeleňová
© AZS, február 2006