Bolo by netaktné pýtať sa na počet narodeninových sviečok. Predsa len, ako ste prežili “svoj narodeninový deň” na hrade Ľubovňa ?
-Oslavovať svoje narodeniny na hrade Ľubovňa je zážitok. O to viac, ak sa to odohráva v kruhu mojej vzácnej rodiny a v kruhu mne blízkych šľachticov–členov nášho Kniežacieho Dvora. Som veľmi vďačný madam Pavelčikovej, riaditeľke Ľubovnianskeho múzea, magistrátu mesta Stará Ľubovňa, ako i všetkým, ktorí sa pričinili o vytvorenie nádherného prostredia toho večera a tej noci. A to som ešte nespomenul oživenie krásnych spomienok z môjho detstva, stráveného v Podolínci a – i keď krátko – v Starej Ľubovni...

Aké spomienky Vás viažu k rodinnému sídlu rodiny Zamoyských ? Vybavíte si niektorý konkrétny moment, na ktorý si rád zaspomínate ?
-Naše rodiny mali medzi sebou priateľské vzťahy. Môj otec, Knieža Anoškin, v tej dobe pracoval ako vedúci vložkárskej komisie, ktorá aktualizovala záznamy v pozemkovej knihe okresu. Moja sestra Kňažná Eugénia a ja sme sa zasa kamarátili s deťmi Grófa Zamoyského. Teda sestra s najstaršou dcérou a ja so starším synom Karolom a aj s mladším Jozefom, ktorý bol vtedy pre nás občas “príliš malý”... Spolu sme vyvádzali na hrade a nechali sa voziť do mesta a späť. Najmladšia dcéra Grófa Zamoyského bola vtedy ešte bábätko a pamätám si ju ešte v plienkach. Raz sa ma gróf Zamoyski opýtal, či sa mi hrad páči. “Áno” – odpovedal som - “keď budem veľký, bude to môj hrad.” Ktovie, či to nebolo proroctvo...

Aké sú pre Vás návraty do Starej Ľubovne po rokoch na dôverne známe miesta ?
-Milé. Vidím Starú Ľubovňu skôr očami môjho detstva. Námestie sa veľmi nezmenilo. Zmizla však budova, v ktorej bola pošta a v ktorej sídlil okresný lekár, náš priateľ doktor Rjachin. Na mieste domu, v ktorom som býval, stoja nepekné paneláky. Zachovali sa ale bývalá ľudová škola i budova meštianky a miesto na druhom brehu, kde sme usporadúvali majálesy. Bývalá kaviareň oproti pošte, kde bol Gróf Zamoyski častým hosťom, dostala prepychovú fasádu... Moji detskí priatelia pravdepodobne ostareli alebo už nežijú...

Udržiavate aj dnes kontakty s Grófom Jozefom Zamoyským?
-Začiatkom tohto roka uverejnil časopis THE SLOVAK SPECTATOR článok o Aristokratickom združení Slovenska a o našom Kniežacom Dvore. Tento časopis sa dostal do rúk i Grófovi Jozefovi (José) Zamoyskému, ktorý ihneď reagoval prostredníctvom nášho zastupiteľského úradu. Odvtedy sa naše kontakty sľubne rozvíjajú.

Ste nositeľom známeho šľachtického mena. Prezraďte nám viac o jeho pôvode ?
-Rod suverénnych kniežat Anoch (Anoška, Anoškin) pochádza z vetvy Murzu Alkamaja, vládcu Nogajského. Ich pôvod je z  Bolgarskej Volžsko-Kamskej ríše ktorá sa rozprestierala na východnom brehu rieky Volgy. Žili tam i bolgarské kmene, ktoré sa po vpáde Mongolov a po vzniku Zlatej Hordy sťahovali na územie dnešného Bulharska a stali sa základom bulharského národa. Rod suverénnych kniežat Anoškin po priamej línii existuje do dnešných dní v dvoch vetvách. Jedna arménska a druhá naša - európska, ktorá cez môjho otca, Kniežaťa Petra, pokračuje mnou a mojím synom, Kniežaťom Jurajom. Po otcovej matke sme zdedili titul Grófov Voroncových. Aliančný erb kniežacích rodov Radziwill a Anoškin vznikol po sobáši nášho otca s našou matkou, Kňažnou Radziwill v r. 1928. Spolu so sestrou sme tak zdedili aliančný erb, meno i tituly.

Ste predstaviteľom novej slovanskej aristokracie, ktorá po rokoch zatracovania a násilnej deštrukcie znova ožíva a hlási s hrdosťou k svojmu pôvodu. Akú úlohu, podľa Vás, by mali či mohli zohrať aristokrati v dnešnom modernom svete ?
-Úloha dnešnej aristokracie musí zodpovedať dnešnej dobe. Príslušnosť k aristokracii nie je len príslušnosťou k historickým predkom, ale najmä zdedená génová dispozícia. Sú to ľudia, ktorí majú schopnosti urobiť pre spoločnosť viac ako iní. Aristokracia by mala byť špičkou našej inteligencie, mala by byť jej motorom, jej najvýkonnejšou časťou.

Aristokratické združenie Slovenska má zrejme jasné plány, ako šíriť osvetu, ako napríklad pomôcť udržať a zveľadiť historické pamiatky. Figuruje v tomto smere vo Vašich úvahách aj spolupráca so Starou Ľubovňou ? Pripravujete nejakú vlastnú iniciatívu ?
-AZS má vypracovaný pilotný projekt pod názvom “Zmena sociálno-ekonomickej štruktúry slovenských regiónov”, ktorý definuje princípy pre jeho rozpracovanie a realizáciu v konkrétnom regióne. Realizácia je však viazaná na ústretovosť obyvateľov regiónu i jeho riadiacich a správnych orgánov. Pri našej návšteve som bol potešený všeobecne kladným vzťahom obyvateľov Starej Ľubovne, ale i okolia k šľachte. Pravdepodobne za to treba vďačiť pôsobeniu rodiny Grófa Jána Zamoyského. V múzeu v Červenom Kláštore som bol spontánnosťou tamojších pracovníčok doslovne dojatý. Vysoko hodnotím i vzťah magistrátu mesta Stará Ľubovňa k našej návšteve.
V septembri strávim niekoľko dní na liečebnom pobyte v Bardejove. Želám si spolu so svojimi odbornými poradcami využiť tento čas na niekoľko rokovaní s predstaviteľmi mesta Stará Ľubovňa a následne i s VÚC, ktoré sa budú týkať revitalizácie hradu a rozvoja mesta.

Za rozhovor ďakuje D. Jeleňová