AZS v médiách... The Slovak Spectator (február 2004)

Obnova aristokracie na Slovensku

        Aristokratické združenie Slovenska, ktoré sa usiluje o obnovu aristokracie v Slovenskej republike tvrdí, že táto krajina je jednou z mála v Európe, v ktorej šľachta neexistuje ako spoločenská vrstva. Zatiaľ čo aristokracia v západoeurópskych krajinách zostala v prevažnej miere neporušená a zachovala si svoju pôvodnú administatívno-stavovú štruktúru (vrátane vlastníctva majetku), stredo a východoeurópska šľachta sa nachádza v troskách.
        Počas komunistického režimu boli stredo a východoeurópski šľachtici zbavení majetku a často im boli upierané základné ľudské a občianske práva. Boli likvidovaní nielen fyzicky, ale aj psychicky prostredníctvom komunistického vzdelávania a propagandy. Boli tiež odrezaní od šľachty v okolitých krajinách.
   
     Podľa Aristokratického Združenia Slovenska aristokracia prišla o veľkú časť svojich archívov a ďalších písomností. V susednej Českej republike – jednom z následníckych štátov bývalého Československa – je však situácia omnoho lepšia. Po páde komunizmu v roku 1989 českej aristokracii vrátili časť jej majetku prostredníctvom reštitúcií.
   
     Slovensko nemá toľko príslušníkov vyššej aristokracie ako jeho susedné krajiny. Hoci sa názory historikov, pokiaľ ide o ich počet, líšia, všetci sa zhodujú, že príslušníci vyššej šľachty by sa dali zrátať na prstoch dvoch rúk. Žili tu najmä grófi uhorského pôvodu, zatiaľ čo najpočetnejšiu skupinu slovanských šľachticov tvorili zemania.

        Aristokratické združenie Slovenska, založené ako občianske združenie v roku 1998, sa usiluje o zoskupenie žijúcich potomkov šľachty ako aj ľudí mimoriadných kvalít s cieľom dosiahnúť globálne oživenie spoločnosti. Dúfa tiež, že sa mu podarí obnoviť také pojmy ako česť, úcta a múdrosť.
        Suverénny Kniežací Dvor Aristokratického združenia Slovenska okrem iných činností overuje, obnovuje a potvrdzuje šľachtické tituly a vedie šľachtický register.
        Hlavou združenia a Hlavou Kniežacieho Dvora je knieža Juraj Radziwill-Anoškin, potomok poľsko-litovského rodu Radziwill, ktorého korene siahajú do 14. storočia, ďalej ešte staršieho ruského rodu Voroncov, ktorý od roku 1027 patril k najsilnejším ruským šľachtickým rodom a taktiež údelného kniežacieho
rodu Anoškin, pochádzajúceho z Bolgarsko-Kamskej ríše, ktorá sa nachádzala na východnom brehu Volgy.

            Niektorí právni experti si kladú otázku, či má toto združenie oprávnenie uznávať a udeľovať šľachtické tituly. Knieža Radziwill-Anoškin však argumentuje, že je priamym potomkom suverénneho rodu Kniežaťa Anoškina, ako aj suverénneho rodu Radziwill. ktoré kedysi takúto právomoc mali, teda ide o právo, zdedené po predkoch.

        Koncom januára združenie prijalo desať nových členov. Bola medzi nimi aj Grófka Otília Migazzi-Lanczová. ”Pochádzam z aristokratickej rodiny, môj otec titul zdedil. Narodila som sa v roku 1945 a nikdy som šľachtickú éru a jej rôzne privilégia nezažila. Komunisti poslali môjho otca do bane len kvôli jeho pôvodu. Naša rodina trpela. Keď som chcela študovať na vysokej škole v Prahe, nevzali ma. V minulom režime som mala len postihy a tak som si povedala, že členstvo v Aristokratickom združení Slovenska by mohlo pre mňa byť určitým zadosťučinením. Tak som sa prihlásila,” spomína pani Lanczová.
        Medzi nováčikmi - členmi Aristokratického združenia
Slovenska - sú lekári, podnikateľ, inžinier, dôhodcovia a taktiež 20-ročný študent ekonomiky. Najmladší z nich hovorí, že ešte nemá všetky autentické dokumenty, ktoré sú potrebné na potvrdenie jeho aristokratického pôvodu, robí však všetko preto, aby ich získal. Väčšina z nových členov chce požiadať o obnovenie alebo potvrdenie svojho šľachtického stavu.
   
     Združenie tiež plánuje zriadiť reprezentatívnu rezidenciu pre Kniežací dvor a administratívne centrum, ktoré by tiež bolo dôležitým strediskom kultúrneho a spoločenského života. Pôvodné plány zrekonštruovať na tento účel zdevastovaný, opustený a nepoužiteľný zámok v Hlohovci však nevyšli.

Róbert Valjent

AZS
© AZS, február 2006