AZS v médiách... Sme (26.1.2004)

Slovensko má nových šľachticov

        Desať nových šľachticov v sobotu zložilo slávnostný Šľachtický sľub a prísahu na obradný meč. Za šľachticov ich vymenoval knieža Radziwill-Anoškin, ktorý stojí na čele Aristokratického združenia Slovenska. Združenie sa snaží získať schátraný Hlohovecký zámok, ktorý sa chce zrekonštruovať a vybudovať tu svoje regionálne sídlo a múzeum.
   
     V radoch novej šľachty je napríklad podnikateľ Štefan Belica, dcéra grófa Pongrácza Alica Pongráczová-Hornungová, stavebný inžinier Oliver František Kálnássy, či Otília Lanczová, z rodu zakladateľov Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch.
   
     Podľa historika Jána Lukáčka z Historického ústavu SAV sú medzi vymenovanými skutočne šľachtici. Aristokratom je aj Hlava združenia Juraj Radziwill-Anoškin, ktorého matka pochádza z vyššej poľskej šľachty.
   
     Otec - Knieža Anoškin bol taktiež príslušníkom vysokej ruskej šľachty, svoju domovinu opustil po revolúcii, keď tam šľachticom hrozila smrť. Pongráczovci boli zase stredovekým šľachtickým rodom z Liptovského Mikuláša. "Gróf Pongrácz si vždy žiadal písomnosti posielať v slovenčine, pretože iný jazyk ani neovládal, tu ide o šľachticov slovenského pôvodu." Väčšinou však vyššia šľachta na našom území bola neslovenská, slovenská mala nižší pôvod.
        Nie všetky priezviská pripomínajú známe šľachtické rody, môže však ísť o ľudí, ktorí zdedili titul po ženskej línii, pričom by sa mohli zmeniť mená.
   
     Po páde Rakúska-Uhorska bolo u nás používanie šľachtických titulov zakázané. V prípade vymenovaných šľachticov o ich povýšení do šľachtického stavu alebo obnovení titulov rozhodlo Aristokratické združenie. "V konštitučných monarchiách to prislúcha panovníkovi," hovorí Lukačka. U nás sa tejto úlohy ujalo združenie. "Neviem posúdiť, či je to v súlade s legislatívou." Reštituovať majetky u nás šľachta nemôže, majetok zobraný pred rokom 1945 nepodlieha reštitúcii.

TASR, haj

AZS
© AZS, február 2006