AZS v médiách... Liptov č. 10 (6.3.2001)

Boli zemania prínosom? (výňatok)
   
        
Šľachtické rody z Liptova, takto nazvali cyklus prednášok o tejto téme jej dvaja autori a zároveň aj prednášajúci, publicista Peter Vrlík a Peter Vítek, riaditeľ Štátneho okresného archívu (ŠOKA) v Liptovskom Mikuláši. Prvá prednáška sa uskutočnila 7.2. v priestoroch Domu Matice Slovenskej v Liptovskom Mikuláši. Cieľom tejto hodinovej prednášky, podľa slov autorov, bolo zoznámiť širokú laickú verejnosť so zemianskymi rodmi a "oprášiť" ich niekdajšiu slávu a pritom aj priblížiť zemiansky stav, o ktorom v súčasnosti prevládajú skreslené informácie. Navyše bolo treba poukázať, že v minulosti bola šľachta zabezpečená finančne, bola aj vzdelaná a jej členovia zastávali významné funkcie v stoličnej alebo župnej správe, ako aj v rámci uhorského štátu. ...

Niektorí potomkovia žijú až dodnes
            Obaja prednášajúci svoju pozornosť upriamili na liptovskú šľachtu. V Liptove je známych asi do stovky zemianskych rodov, takže skoro v každej liptovskej dedine boli usadení zemania. V druhej polovici osemnásteho storočia tu bolo vyše sedemdesiat zemianskych rodov (3000 dospelých ľudí), v roku 1789 bolo zaznamenaných v registri liptovskej šľachty len z rodu Lehockovcov v K. Lehote sedemdesiatjeden dospelých členov (patrili medzi čo do počtu najväčšie liptovské rody). Už len z tohto dôvodu by sme nemali túto vrstvu obyvateľstva prehliadať. Niektorí potomkovia týchto rodov žijú i v súčasnosti a mnohí ani nevedia, že majú zemiansky pôvod.
            "Predné rody, ktoré patrili k liptovskej magnátskej, vyššej šľachte mali prevažne český pôvod a svoje tituly si väčšinou zaslúžili za vojenské zásluhy. Boli povýšení do šľachtického stavu a obdarovaní množstvom majetku darovaného kráľom." vysvetľuje Peter Vítek a pokračuje. "Medzi takýchto patrili spoloční predkovia rodov: Potornyaiovci, Szentiványiovci, Smrečányiovci, Andreánskovci, Horanskovci, Detrichovci, Kyszelyiovci, Lubyiovci a Pongrácovci, alebo rody Matiašovskovcov, Liptaiovcov z Ľubele a iných. Chcem zdôrazniť, že týto všetci mali buď liptovských alebo českých predkov a nie maďarských, ako sa veľa ľudí mylne domnieva. Na našej prvej prednáške sme sa zamerali na liptovské rody, z ktorých boli niektorí členovia povýšení do barónskeho alebo grófskeho stavu. Konkrétne mali odznieť prednášky k rodom Szentiványiovcov, Rakovskovcov, Matiašovskovcov, Andreánskovcov a Pongrácovcov a zo zemianskej Ľubele k Liptajovcom. ...

Slovo Nobilis je veľmi populárne, ale...
            Podľa slov obidvoch prednášajúcich je v súčasnosti vo svete, takže samozrejme aj na Slovensku, veľkým trendom hľadať si svojich predkov. Pri bádaní v Slovenskej republike sa využívajú cirkevné matriky uložené v štátnych oblastných archívoch. Spoľahlivo sa dajú však určiť predkovia podľa cirkevnej matriky až od sedemnásteho storočia, staršie matriky sú skôr vzácnosťou a údaje v nich sú nie veľmi presné. Šľachtické tituly boli v matrikách uvádzané ako povolanie. Takže niektorí mali za menom uvedené zamestnanie napr. pekár, kováč, atď. a príslušníci šľachtických rodov mali pri mene uvedené Nobilis (z latičiny, znamená šľachtic, aristokrat). Presné údaje sa však dajú zistiť aj zo sobášnych matrík, ktoré sú tiež bohatou pramennou bázou aj pre skúmanie pôvodu šľachtických rodov. Pramene ku rodovému (genealogickému) výskumu pre oblasť Liptova sú uložené prevažne v Štátnom oblastnom archíve v Bytči (cirkevné matriky a písomnosti niektorých rodov) a tiež v ŠOKA v L. Mikuláši. Pátranie po predkoch či už zemianskych rodov alebo vlastných si často vyžiada prácu aj na niekoľko rokov.

            "Veľa ľudí na Slovensku si prisvojilo šľachtický titul a bez výčitiek svedomia ho aj používa, pričom neexistujú žiadne dôkazy o tom, že ich predkovia boli povýšení do šľachtického stavu. Sú to samozvaní šľachtici, ktorí si privlastňujú tituly, ktoré im nepatria napr. gróf alebo barón," hovorí Peter Vítek. "Preto vzniklo na Slovensku Aristokratické združenie Slovenska, ktorého hlavou je Knieža Juraj Radziwill-Anoškin, pričom hlavným cieľom združenia je znovuzrodenie morálneho kódexu šľachtica a legislatívne umožniť, samozrejme kontrolovateľne používať šľachtické tituly aj na Slovensku. Do združenia prijímajú nielen ľudí so šľachtickým pôvodom, ale i ľudí bez titulov, ktorí sa však správajú podľa "šľachtických zásad". Členovia združenia chcú očistiť Slovensko od samozvaných šľachticov a zamedziť neoprávnenému používaniu šľachtických titulov."

AZS
© AZS, február 2006